Čím si Sládkovičova Marína v nebi púdruje nos

Autor: Nicola Šerfelová | 24.2.2016 o 22:09 | (upravené 25.2.2016 o 19:58) Karma článku: 8,22 | Prečítané:  782x

Kúpila som si púder. Hriešne drahý. Pôvodne som vlastne po žiadnom netúžila, ale kozmetická poradkyňa na predvádzacej akcii tvrdila, že ho musím mať. 

Naniesla mi ho na tvár, postavila predo mňa zrkadlo a povedala: „Teda, ten Vám sadne ako riť na šerbel!“ Je mi jasné, že to hovorí každému, ale v tom otrčenom zrkadle sa mi to, prisámveru, tiež tak javilo. Kým som sa obzerala, slečna už mi púder začala baliť do ozdobnej škatuľky s logom firmy. Rozum velil „neber!“, tak som jej škatuľku asertívne vrátila a už menej asertívne som jej sľúbila, že o tom porozmýšľam a keď, tak sa ešte ozvem.

Prešlo najviac pätnásť minút a celá záležitosť mi znova začala vŕtať v hlave. „Prečo by som si nemohla kúpiť niečo pre seba – niečo kvalitné?“ Je drahý, to hej, ale za to obsahuje starostlivo zvolené prírodné látky a minerály pre dosiahnutie ideálneho výsledku. Jeho mikročiastočky dokážu odrážať svetlo a tým pokožku neuveriteľne rozžiariť. Tak to stálo v letáku. A tá ručne maľovaná pudrenka a labutienka so zamatovým dotykom! Podišla som k zrkadlu. Ozaj je výborný! „Dobre!“ pohrozila som svojmu odrazu, „ale najbližšie tri mesiace si nič iné nekúpiš, rozumieš?“ Kozmetická poradkyňa mi púder doniesla do polhodiny a sladko skonštatovala, že vedela, že neodolám.

Hneď na druhý deň sme mali naplánovaný výlet do Banskej Štiavnice. S mojou spriaznenou dušou. S Katkou sme sa nevideli hádam tri mesiace, nadšene som nasadla do jej punta a od samej radosti, že sme zasa spolu mi úsmev nezchádzal z tváre. „Ty si sa nejako dobre vyspala,“ kukla na mňa Katka zboku, „celkovo výborne vyzeráš!“ Tak som jej prezradila, že som spala len štyri hodiny a že to je tým púdrom. Po objasnení detailov uznanlivo pokývala hlavou a brala si vizitku na kozmetickú poradkyňu. No prosím, dobrá kúpa! A ešte lepší nápad s tou Banskou Štiavnicou. Krásna bola! Aj Nový zámok, aj Starý zámok, aj námestie, aj čaj na terase čajovne, aj antikvariát, aj odraz slnka v tajchu nad mestom... Už sme kráčali k autu, keď si Katka spomenula, že keď mala trinásť, brat ju zobral na Cintorín nad Klopačkou, kde je hrob Sládkovičovej Maríny. Aj ozajstný, aj symbolický. Čarovnejší záver náš výlet ani nemohol mať. To miesto obomkne človeka mäkkým pokojom – takým, v ktorom nemá miesto smútok, len hlboká úcta k odpočívajúcim, šepkajúcim svoje príbehy vzácnymi, starobylými slovami.

Na kameni symbolického hrobu Márie Pischlovej sú verše Sládkoviča. A desiatky odtlačkov pier, ktoré tam zanechali rozcítení návštevníci. Katka vytiahla červený rúž, ja som vytasila svoj nový púder s panoramatickým zrkadielkom. Veruže, skvelá kúpa! Dôkladne sme si natreli pery a odtlačkami na kameni sme si zabezpečili šťastie v láske až naveky vekov.

Už sme boli asi dvadsať kilometrov za Štiavicou, keď som sa do kabelky zohla po vreckovku. Po hodnej chvíli šmátrania sa na mňa Katka spýtavo pozrela. „Nemám ten púder!“ vysvetľovala som nervózne, „nevidela si ho niekde?“ „Naposledy som ho videla na hrobe,“ odpovedala krútiac hlavou. Nakoniec zastavila, vysypali sme celú kabelku. Hlavné vrecko, aj dve bočné. Nič. Bez slova otočila auto. Niekoho iného by som musela presviedčať, ju nie. Ona to bola, kto mi raz pred cestou nočným rýchlikom do Prahy povedal: „Neboj sa, znásilnenie vydržíš, hlavne, aby Ti neukradli kozmetickú taštičku!“

Nad cintorínom nad Klopačkou práve zapadalo slnko. Ako dobre, že sme sa sem ešte vrátili! Na Maríninom hrobe neležalo nič. Za to pri pomníku stál chlapec s dievčaťom. Ona dlhé vlasy v hrubom vrkoči a okuliare s hrubým rámom, on dlhé rozpustené vlasy, obaja plátené nohavice a štrikované šály, ona v ruke knihu, isto Sládkoviča - milovníci umenia ako vyšití. Zbožne pozerali raz na seba, raz na pomník. Darmo, že aj my milujeme literatúru, s Katkou sme obe blondíny. Nebolo tej sily, čo by ma prinútila mladej dvojici prekaziť to duchovné súznenie otázkou, či tam náhodou nevideli púder.

Ďalší už som si nekúpila. A pevne verím, že ten prvý skončil v dobrých rukách. Napríklad, že si ním sama Sládkovičova Marína v nebi púdruje nos.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?